Novinárčina je odvetvie, do ktorého sa môže dostať každý, kto má talent, kreativitu, a objektívne myslenie. Nie je to ľahké, napísať článok, ktorý budú chcieť ľudia čítať.

Dôležité je čitateľa neunudiť už pri prvých riadkoch. Nie je to cieľom ani tohto článku…

 

Zdroj: http://www.kskls.sk/stranka/sturovo-pero/pozvanka-vyhodnotenie-sturovho-pera-2018/

20. apríl 2018 Krásne slnečné ráno predpovedajúce nám jarný deň, počas ktorého slnko bude na nás piecť. Je osem hodín a náš autobus mešká. Päť minút, desať minút, 15 minút a konečne je tu. Pán šofér bol naozaj zlatý „ …ako pre Vás slečna.“ Zasmiala som sa, toto sa nikomu nestáva často. Občas nám stačí, aby sa k nám niekto milo prihovoril, usmial sa na nás. Posadali sme si do päťky, aby sme boli všetci pospolu. Priestor úzky, nič pre dlhé nohy a najhoršie bolo, že na stenách autobusu z vonkajšej strany bola fólia s Mammer’s keksíkmi. Ako sa má človek pozerať von oknom? Mám na to veľmi jednoduchú odpoveď a menšiu radu: Neuvidíte nič, čo sami nechcete vidieť. Zapojte svoju fantáziu a domyslite si, čo tam asi tak môže byť. V mojom prípade to boli hory, lúky, dúha, a príroda, ktorá hýrila farbami jari.

            Počas cesty sme museli riešiť problém s naším internetovým časopisom, ktorý nechcel pravdu. Naším cieľom bolo otvoriť liveblog, kam by sme pridávali  posty s fotkami o našej ceste. Nakoniec sa nám to podarilo, bolo to náročné, ale keď sa chce, dá sa všetko. Aj poraziť vyššiu inteligenciu 🙂

Náš plánovaný liveblog sa začal jednoduchým postom o našom začiatku cestovania.

Do Zvolena sme sa dostali s meškaním, ktoré zapríčinilo ďalšie a ďalšie meškanie. Či už na ubytovňu alebo na otvorenie súťaže Štúrovo pero 2018. Pred knižnicou stál eskort, ktorý nás hnal do budovy. Začiatok bol naplánovaný na 12:30, my sme prišli 12:45. Myslím si však, že o veľa sme neprišli. Naše kroky smerovali na balkón, aby sme niečo videli cez dav ľudí, ktorý sa nahromadil v dolnej časti.

Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky, zavítal do Zvolena, kde ho čakali budúci novinári, možno investigatívni, športoví alebo módni. Do toho teraz nevŕtajme. Všetci máme dvere otvorené. Pán Kiska si myslel, že beseda, ktorú bude s nami viesť bude mierna, ale opak bol pravdou. Študenti si nedávali servítky pred ústa. Prepierali sa témy spojené s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, odchodom predsedu vlády 

Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Andrej Kiska povedal, že už nechce kandidovať na post Prezidenta Slovenskej republiky. Dôvod jeho kandidatúry v roku 2014 bol spojený s jeho založením nadácie Dobrý anjel. Stretával sa s osudmi ľudí, ktorí to mali v živote ťažké, ako je zdravotníctvo na Slovensku nedokonalé, a má medzery.

         Beseda prebiehala aj napriek vážnym témam, uvoľnene, pán prezident si vyzliekol sako, kravatu a sadol si na stôl. Áno, je prezidentom Slovenskej republiky, ale stále je obyčajným človekom, je z mäsa a kostí, ako každý z nás.

Patrik Herman udával čas, ktorý sme mali možnosť s pánom prezidentom stráviť. Pre mňa to bola derniéra. S prezidentom Slovenska som sa mala možnosť stretnúť už na mojej škole, kde takisto boli na neho pripravené otázky, no podstatne miernejšieho charakteru.

        O 13:00 sme sa presunuli do miestnosti, kde sa konala beseda pre Novinárske príspevky stredoškolákov – jednotlivcov. Spolu s Auréliou Csutorovou sme boli rady, že sme spolu, v jednej kategórii. Počas štyroch hodín sedenia na zadku, počúvania významných osobností televízneho, novinárskeho sveta Mgr. Tomáša Bellu,  Mgr. Jozefa Habočíka, Mgr. Zuzany Štelbaskej. Dozvedeli sme sa informácie, ktoré našu žurnalistickú prácu posunú na úplne iný level a zdokonalia novinárske príspevky. Porota od nás dostala tri publikované články, ktoré si preštudovala a následne nám k nim predniesla svoj komentár. Za tie štyri hodiny stihli šesť súťažiacich, presnú polovicu z pozvaných. Boli sme unavení z cesty, a to nás ešte čakala jedna beseda s bývalým ministrom kultúry Marekom Maďaričom. Rovnako ako na besede s prezidentom, nešetrili študenti štipľavými otázkami. Otázkami na telo. Skonštatoval situáciu v štáte.

           Na večeru sme dostali veľkú obloženú bagetu, 100-percentný džús a ešte niečo, čo si už nepamätám. Mám krátku pamäť, viem. Po prechádzke, čokoláde, sme sa odobrali na ubytovňu a trochu si ešte povyrazili. Pokecali sme a užívali si voľno, ktoré sme si všetci zaslúžili. Na internáte, ktorý bol podľa mňa z éry socializmu, sprchy tomu zodpovedali. Báli sme sa, že nás počas sprchovania niekto prepadne. Po boji so studenou a teplou vodou sme si ľahli do perín, ktoré neboli pohodlné, natiahli si budík a rozprávali sme sa ešte dlho do noci. Ani sme nevedeli ako, ale zaspali sme.

21.4. Dobré ráno, slnko mojich očí. Je pol šiestej ráno a my pomaly vstávame, dohodli sme sa, že vstaneme skôr, lebo keď sa dievčatá nahrnú do kúpeľne, tak sa nedostaneme na rad nikdy. Dievčatám to predsa vždy dlhšie trvá. Pochopte nás. Raňajky sme mali bohaté. Dva rožky, jeden tvarohovo-makový koláč, nadmerne sladký čaj a zelenina, maslo, džem. Čo viac si priať? Po výdatných raňajkách sme sa presunuli do knižnice. Nemeškali sme. Dnes nie. Stihli sme aj kávu, za ktorú chceli iba vlastnú báseň. Nič viac, nič menej.

Beseda sa niesla v rovnakom duchu ako deň predtým. Rady, pomoc, názory, ktoré posúvajú vpred. Nemali sme sa kam ponáhľať. Svojou návštevou nás poctil aj Ferdinand Tisovič, bývalý porotca a člen Literárneho fondu v Sekcii pre žurnalistiku a novinársku fotografiu. Od neho sme sa dozvedeli zaujímavé informácie z jeho života, ciest, čo zažil v Juhoslávii. Po ukončení hodnotení prác nás stredoškolákov sme kládli otázky na rôzne témy. Aj keď sa môže zdať, že je otázka hlúpa, treba sa opýtať, oni odpovedia.

                     „Dôležitá vec je neprestať sa pýtať.“

                                                     Albert Einstein

             Zistili sme, že keď sa niekto rozrozpráva, je ťažké ho  zastaviť. Nepomôže nič iné len trpezlivosť. Po skončení sme si zdokumentovali našu ctenú porotu, z ktorej jeden člen nám vždy rýchlo ušiel, ale zastihli sme ho. Po úspešnej fotochvíľke sme sa odobrali na balkón, z ktorého sme sledovali rozhovor s dvoma investigatívnymi novinármi. Lukáš Milan, porotca za kategóriu: Časopisy vysokoškolákov a Monika Tódová, novinárka, zakladateľka Denníka N. Otázky, ktoré padali na ich ramená sa týkali sa politiky, ich práce a udalostí, ktoré otriasli Slovenskom a viedli k zmene v politickom živote.

   Pamätník Ľudovíta Štúra, je jednou z dominánt mesta Zvolen. Študenti k nemu odniesli kyticu, ktorá bola na jeho počesť. Následné vyhodnotenie prebiehalo v napätom duchu. Každý netrpezlivo čakal, či bude práve on ten, kto sa postaví pred novinárov z celého Slovenska. Redaktorky Heuréky Aurélia Csutorová a ja, Monika Nell, sme v kategórii jednotlivcov získali špeciálnu prémiu Literárneho fondu, na ktorú sme patrične hrdé.

         Vyskytol sa nám však problém, vyhodnotenie už trvalo veľmi dlho a náš autobus by nečakal. Tak sme sa po vyhodnotení internernetových magazínov (Heuréka dve vysokoškolské a jeden stredoškolský časopis z prvej trojky, žiaľ, nevytlačila) potichu vytratili, vzali si obed (podotýkam, podľa očakávania rezeň medzi dvoma krajcami chleba a uhorkou, no malá sladkosť – horalka – to zachránila). Autobus bol naplnený do prasknutia, vzduchu málo, každý z našej štvorice sedel inde. Celé zle. Mali sme však za sebou dva krásne dni, ktoré sme strávili s úžasnými ľuďmi a dozvedeli sme sa zaujímavé informácie.

        Pevne verím, že sa stretneme aj na budúci rok. A bude rovnako alebo ešte viac úžasný ako bol tento.

Majte sa fantasticky!

Stretneme sa pri ďalšom článku.

 Do súťaže Štúrovo pero sa zapojilo celkom 80 stredoškolských časopisov alebo stredoškolských internetových magazínov a 56 súťažiacich v individuálnej kategórii Novinárske príspevky stredoškolákov.

Súťaže Štúrovo pero 2018 sa zúčastnili: Patrik Zagiba za internetový magazín Heuréka, Aurélia Csutorová a Monika Nell – pozvané súťažiace v kategórii Novinárske príspevky stredoškolákov a Mgr. Štefan Kohári ako pedagogický dozor a sprievodca po Zvolene.

Meno študentiek Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave zaznelo dvakrát – pri zisku špeciálnych prémií Literárneho fondu v kategórii Novinárske príspevky stredoškolákov.

Kompletné výsledky Štúrovho pera nájdete na stránke Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene: http://www.kskls.sk/stranka/sturovo-pero/sturovo-pero-2018-vysledky/