Každý sa nás odmalička pýta, čím chceme byť, keď budeme veľkí. Nie je to už tak trochu otravné? Ako môže päťročné dieťa vedieť, čím bude o pätnásť alebo dvadsať rokov. Avšak najhoršie je, že dospelí si už sami predstavujú našu budúcnosť a pri tom všetkom sme ešte ani nezačali skutočne žiť. Iróniou je, že nikto nikdy dopredu nevie, kam ho vietor zaveje. Všetci máme plány, ktoré by sme radi uskutočnili. Každý z nás má cieľ, ktorý by rád dosiahol. Miesta, ktoré by rád objavil, nie sám, ale s niekým. Vytvoriť si spomienky na celý život. Aj ja ich mám.
Mojím najbližším cieľom je úspešné zvládnutie maturitných skúšok či už tých písomných a neskôr aj tých ústnych. Následne dosiahnutie ďalšej méty, ktorou sú prijímacie skúšky na Univerzitu Komenského v Bratislave. Samozrejme všetko závisí od prípravy a výsledkov, ktoré dosiahnem na maturite. Vráťme sa radšej späť k téme.
Sny sú len naše predstavy a osud sa s nami zahrá úplne nečakane. Môžeme mať náš život vymyslený do detailov, aj tak sa vždy niečo zmení, niečo pokazí. Mám sen. Sen, ktorý je reálny. Nie hneď teraz. Raz, keď dospejem a nebudem sa strachovať či moje rozhodnutie bolo alebo nebolo správne. A vybudujem svoj trón z popola ako fénix, ktorý sa mení na popol a z popola aj ožíva. Budem na seba hrdá, pretože som dokázala viac ako som od toho očakávala.

Všetci niekde začíname. Pri myšlienke, pocite, túžbe. Musíme však nájsť niečo, čo nás bude poháňať vpred. Vpred za snom. Za snom, ktorý chceme, aby sa stal skutočnosťou. Keď nájdeme smer, cieľ a cestu, ktorou pôjdeme nech bude akokoľvek hrboľatá a kľukatá, kráčajme po nej. Nevzdávajme sa pri prvej prekážke, pri prvom probléme, ktorý nám padne do cesty. Bojujme, kráčajme vpred. Bojujme až do posledného dychu, pretože keď sa otočíme späť, uvidíme našu púť. Všetky výmole, cez ktoré sme prešli. Nikde neobišli, nikdy sme nepreskočili ani jednu jamu. Nie preto, že by sme nemohli, ale preto, lebo sme vedeli, že taká cesta nás neuspokojí. Nebudeme mať v cieli ten pravý pôžitok, ktorý by sme mali mať. Preto, keď nám bude najhoršie a budeme to chcieť vzdať, zadívajme sa do minulosti, a zistime, akú vzdialenosť sme prekonali.

Tento článok by mal byť hlavne zameraný na tému viem čím budem a prečo? Úprimne vám teraz poviem, že keď som ho ešte v roku 2018 písala, nemala som ani poňatia čím alebo skôr kým by som chcela byť. Teraz to už však viem. Nebudem vám tu písať o mojom povolaní, pretože moja cesta za snami je ešte len na začiatku. Viem však, kým chcem byť. Chcem byť čestným človekom. Mamka mi raz rozprávala príbeh o schodoch do neba. Nebo je široký pojem, nikto nikdy nedokázal, či nebo je alebo nie je skutočné. Preto by každý z nás mal byť čestným človekom. Čestnosť je založená na maličkostiach. Byť čestným človekom vôbec nie je náročné. Stačí sa len dívať srdcom a nechať svoju dušu konať za rozum. Byť človekom bez pocitu strachu a beznádeje. Strach je len obranný mechanizmus pred nepríjemnou skúsenosťou. Rovnako ako hnev je ochranárom smútku (som idealista). Človekom, na ktorého sa dá spoľahnúť a môžete mu veriť. Ktorému zveríte vlastný život do rúk. Milovať a byť milovaná. Zdravá. V dnešnom skazenom svete chcem zostať originál a unikát.

„Vo svete plnom trendov chcem, ostať klasikou.“

-Iman

Žijeme vo svete, v ktorom maličkosti strácajú zmysel. Svet je založený
na maličkostiach. A ani si ich neuvedomujeme. Stretávame ľudí, ktorí ani nevedia, čo maličkosť znamená. Znamená to úsmev, pohľad, dotyk, nehu, objatie, ktoré nevidíme. Prestali sme si vážiť ľudí okolo seba. Všímame si veci, ktoré vôbec nie sú potrebné a zaoberáme sa hlúposťami. Nenechávame okamihom voľný priebeh. Hrotíme situácie a vyhľadávame konflikty, ktoré sú často krát úplne zbytočné. Rýchle časy, v ktorých žijeme zapríčiňujú, že sa navzájom ignorujeme, ubližujeme si nevedome a ničíme každého a všetko čo nám príde pod ruku.

STOP! Zastav sa! Nadýchni sa! Čo cítiš? Čo vidíš? Uvedomme si, že na svete nebudeme večne. Všetko sa raz skončí, ale je však na nás ako sa rozhodneme odísť. Či si nás ľudia zapamätajú. Nemusí byť ich veľa, stačí pár tých pravých, ktorí budú naše posolstvo šíriť medzi ostatných. Nedovolia aby sa na nás zabudlo. Žime tak, aby sa náš podpis stal našim autogramom.