Zásluha? Aj takto by sme mohli nazvať náš pozoruhodný výlet do jaskyne Domica počas maturít. Pre niekoho utorok  mohol byť dňom strachu z neznáma, deň, kedy si štvrtáci uvedomili, že ich čas na tejto škole sa kráti. Pre niekoho to zase mohol byť obyčajný deň na gympli – jedna dve písomky, možno aj nejaké skúšania. No pre študentov triedy sexta a kvarta nie. Tí stáli ráno o deviatej na ihrisku očakávajúc autobus, ktorý mal byť ich vykúpením. A veru aj bol. Hneď od začiatku sme vedeli, že pre nás pripravili niečo extra. V návratke sa uvádzala prehliadka jaskyne v tzv. „veľkom okruhu“ takže sme tušili, že budeme vidieť niečo viac ako bežní smrteľníci.

Sprievodca nás privádzal do tých najtemnejších kútov jaskyne, kde jediným zdrojom svetla boli naše baterky. Hovorilo sa o zimovaní pravekých ľudí aj o samotnej histórii a objavení jaskyne. Mali sme možnosť vidieť dno priepasti, cez ktoré sa Ján Majko spustil a tým objavil tento poklad Gemera. Dúfali sme, že šťastena bude na našej strane a zakúsime aj splavovanie po rieke Styx. Bohužiaľ, hladina bola príliš nízka, a tak sme pokračovali v našom bádaní bez skúsenosti s plavbou. Celú tajomnú atmosféru dodávali netopiere, ktoré nám lietali ponad hlavami. Dostali od nás obdiv tak trochu zmiešaný so strachom. „Netopiere sa nezamotávajú do vlasov,“ ubezpečoval nás sprievodca, keď videl naše neisté tváre. A my sme si vydýchli, hoci sme boli stále na pozore. Nebolo bežné, že takéto množstvo netopierov lieta po jaskyni a teda sme boli jedni z mála, ktorí tento úkaz uvideli na vlastné oči. Celá prehliadka trvala hodinu a pol a veľká vďaka patrí pani profesorke Rihošekovej a pani profesorke Szanyiovej, ktoré nám umožnili zúčastniť sa tejto prehliadky. Našu cestu sme ukončili spoločnou fotkou a vracajúc sa domov sme boli vďační za takýto pekný deň.