Archív autora: Viktória Catheryn Dobrovolská

Ostala som sama

Aké je to byť sám/sama? Čo je to vlastne samota? Na tieto otázky neexistuje jedna správna odpoveď. Nadväzujú totiž na veľmi komplexné témy, ktoré vníma každý z nás inak. Ja osobne vnímam rozdiel medzi tým, keď človek ostane sám a keď len trávi čas osamote. Byť po náročnom dni sama so svojimi myšlienkami, je pre mňa upokojujúce. Nemusieť nikomu nič vysvetľovať, tváriť sa, že je všetko v poriadku či sa obhajovať, je ako balzam na dušu. Naopak – ostať sama, je v mojom ponímaní niečo úplne iné. Je to pocit, že sa nemám o koho oprieť, s kým sa porozprávať, tešiť…

Je to pocit, že mi chýba akási bútľavá vŕba, ktorá ma podrží v ťažkých chvíľach. Nejaký človek, ktorý je tu vždy pre mňa a ja zase pre neho. Niekto, komu zavolám a pozvem ho len tak na čaj, lebo nám obom to urobí radosť. Porozprávame sa, zasmejeme, možno si aj poplačeme a domov pôjdeme obaja o čosi ľahší. Samozrejme, je dôležité vedieť sa vysporiadať s problémami aj sám, no je príjemné vedieť, že niekto vám kryje chrbát a stojí za vami. Alebo snáď nie?

Čítať viac

Manuel a Débora

Počas týždňa sa naša škola tešila špeciálnej návšteve. Zavítali k nám totiž učitelia, a to nie hocijakí. Boli to z Cypru, Fínska, Litvy, Španielska a Tenerife, ktorí dostali vďaka projektu Job shadowing Erasmus šancu pricestovať na Slovensko. Počas ich pobytu u nás sa venovali viacerým aktivitám a nie len o tom mi viac povedali učiteľka matematiky, Débora, a učiteľ anglického jazyka, Manuel zo Španielska…

  • Akým aktivitám sa tu venujete?

Manuel: Chodievame na vaše hodiny a sledujeme, ako vaši učitelia vyučujú, aby sme nabrali nové skúsenosti, ale okrem toho navštevujeme aj rôzne miesta tu v okolí a mávame rôzne workshopy. Veľa učiteľov nás aj zapája do ich hodín, čo nás teší.

  • Čo Vás najviac prekvapilo na našej škole a na Slovensku?

Débora : Jednoznačne počet študentov v triedach.
Manuel : V našich triedach býva väčší počet študentov, čiže to bolo pre nás veľkým prekvapením.

Čítať viac

Zo života rušňovodiča

Rušňovodičov na Slovensku je v súčasnosti nedostatok (stále väčší) a včera v Košiciach protestovali železničiarski odborári. Pre dnešné interview som sa rozhodla osloviť skúseného rušňovodiča Dušana Šmelka z Rožňavy, ktorý má na krku 70-ku, no ešte stále pracuje, a tak skoro ani nemá v pláne skončiť. Práca rušňovodiča je jeho povolaním a najväčším koníčkom zároveň. Najprv pracoval ako rušňovodič osobných vlakov, no teraz sa plne venuje len nákladným. Často s nimi vycestuje aj do Maďarska, do Poľska či do Česka a dnes som mu o jeho práci položila pár otázok…

Čítať viac

Deň v Rumunsku

7:30 ráno. Zvoniaci budík. Bola som v Rumunsku, kam som vycestovala vďaka jednému projektu. Bežne som si tam pospala dlhšie, ale dnes ráno sme si spolu s kamarátkami a pani profesorkou privstali, aby sme si mohli vychutnať východ slnka z neďalekej pláže. Bolo to nádherné nebeské divadlo. Posedeli sme si na pláži. Urobili fotky. Obdivovali krásy prírody. Potom sme sa pobrali späť do hotela na raňajky a pripravili sme sa pripravili na odchod. Najprv bola našou destináciou škola v Navodari.

Čítať viac

Prvý lyžiarsky

 Od 30. januára do 3. februára sme sa my, študenti prvých ročníkov, zúčastnili lyžiarskeho výcvikového kurzu. Noci sme trávili v Tatranskej Lesnej a dni zase na lyžiarskom svahu v Bachledovej doline.

 Už počas cesty vládla v autobuse veselá atmosféra a všetci sme sa tešili na náš prvý deň na lyžiach. Po príchode na svah sme sa rýchlo poobúvali a čakali, kým budeme môcť nastúpiť na vlek. Profesori nás však rýchlo vyviedli z omylu, keď nám oznámili, že si najprv kopec budeme musieť vyšliapať. Úsmevy z tvárí nám rýchlo zmizli, no nemali sme na výber, tak sme sa do toho hneď pustili. Po úspešnom zvládnutí náročného začiatku a rozdelení do skupín podľa zdatnosti, sa začala pravá lyžovačka.

Čítať viac