Správa menej ľuďom známa, ale 25. októbra k nám do nášho mesta zavítal J. E. Mons. Nicola Girasoli, ktorý je apoštolský nuncius na Slovensku. Prišiel uzavrieť tzv. rožňavskú novénu – deväťdňovú modlitbu každoročne organizovanú naším biskupstvom. Spolu so zopár kamarátmi sa nám podarilo „infiltrovať“ na slávnostnú sv. omšu, ktorá sa konala v ten istý deň v našej Katedrále nanebovzatia Panny Márie, ako miništranti. A neboli sme len obyčajní miništranti. Počas celej omše sme stáli priamo vedľa nuncia a pomáhali mu. Po svojej kázni o vernosti ku kresťanským hodnotám a hodnotám vo všeobecnosti a po ukončení sv. omše sa nám podarilo dať sa s ním do reči. Na veľa otázok nebol čas, tak sme sa ho opýtali, ako sa mu u nás v Rožňave páčilo. Napriek tomu, že pán Nicola je rodený Talian, plynulou angličtinou nám vysvetlil, že sa mu veľmi u nás páči, v Rožňave zažil nádherný slnečný deň a potešil ho veľký záujem o jeho návštevu zo strany veriacich. Po krátkej konverzácii musel, žiaľ, pán nuncius pokračovať vo svojej ceste von z katedrály, zastavovaný ľuďmi, ktorí sa s ním ešte chceli po omši odfotiť. Za návštevu pána nuncia sme všetci vďační a prajeme mu len všetko dobré.

Leto skončilo, študenti opäť stoja pred školou s výrazom, akoby ich niekto prebudil zo storočného spánku. Rodičia nervózne poskakujú po byte, hľadajúc školské tašky a čisté ponožky, zatiaľ čo deti zisťujú, že násobilka sa cez prázdniny neaktualizovala sama.

Prvý deň v škole je plný nadšenia z opätovného stretnutia s kamarátmi – až kým sa na EduPage neobjaví rozvrh hodín s dávkou ťažkých predmetov.

A tak to ide. Študenti opäť zápasia s domácimi úlohami, desiatami a ranným chaosom. Leto síce trvalo dva mesiace, ale školský rok, ten sa vlečie ako nekonečná rozprávka, ale plná zábavných zážitkov.

Je ráno. Ako si tak znudene čakáme na vlak na stanici, ktorý už akosi zvykom na našom gemerskom ťahu Slovenskom tradične mešká, konečne príde korenie, ktoré nám túto nudu na chvíľu odstráni. Pani, ktorá ma už len svojím šarmom a komunikáciou pri okienku s lístkami ohúrila natoľko, že som sa s ňou vôbec nechcel dať do reči. Nechcem povedať, že by bola zlá, no poznáte to – keď niečo nemá konca kraja a neviete ako z toho vykľučkovať… Čo čert nechcel, tetka ide oproti mne a ja si v hlave hovorím: „Len nech ide ďalej bez komunikácie so mnou“. No ako naschvál. Zastala pri mne. Prehltol som. Nevedel som, aký typ rozhovoru mám očakávať. Všetko bolo v poriadku až kým tetka nezačala riešiť moje nahodenie v obleku a moju prípadnú svadbu v blízkej dobe. Tetuška, neopúšťajúc sa svojského humoru, púšťa ďalšie zvedavé otázky ako DJ na diskotéke.

Nedávno sa v meste Rožňava odohrala nezvyčajná udalosť, keď žiaci II.B triedy Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave prenášali viac ako 30 stoličiek po meste. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o krádež, no skutočný príbeh je omnoho zaujímavejší.