Autobusom do školy…

Príde ochladenie, napadne sneh a je neskutočne úžasné, čo ráno zažívam v autobuse. Najprv prídem na autobusovú zastávku, ktorá je vlastne len miestom, kde zastaví autobus, lebo je tam tabuľa, na ktorej sú napísané spoje, a preto vieme, kde máme v našej dedine čakať na autobus. No vlastne… ja nečakám na autobus. Každé ráno začínam kardiotréningom. Šprintujem na zastávku, aj keď viem, že nie som v Japonsku, kde šoféri sa ospravedlňujú za to, že vlak alebo autobus meškal pol minúty. Niektorí pasažieri z miest sa sťažujú, že ich autobusová stanica nie je vyhriata čakáreň s lavičkami na sedenie, ale len búda so strechou navrchu a s jednou lavičkou. Ja by som sa potešila, aj keby sme tam mali natreté zarosené dosky pod nejakou strechou…
Čítať viac



Je to tu. Mám strach. Bude to ťažké? Zvládnem to? Zmaturujem? 2+2 je 4, však?