Lyžiarsky 2025
Tento zážitok mi ostane v pamäti asi už navždy. Myslím si, že nikoho by nenapadlo, že sa niečo takéto stane na našom lyžiarskom výcviku.
Bol druhý deň v Ždiari, lyžiarskom stredisku Strednica. Počasie nám prialo. Svietilo slnko a bolo aj celkom teplo. Po našom každodennom rozlyžovaní sme sa presunuli prvýkrát na väčší vlek. Tak ako vždy, bola s nami aj pani profesorka.

Keď sme všetci boli pri lanovke, začali sme nasadať a postupne sme sa vyvážali hore na kopec. Na kopci sme sa všetci počkali a profesorka nás napomínala, aby sme išli s rozumom a nie sa bezhlavo púšťali dole, aby sme sa vždy pozreli či niekto nejde zhora, lebo inak by sme sa boli s nimi zrazili. A to najdôležitejšie: „Vždy sa budeme čakať na vrchu kopca,“ povedala. Začali sme teda lyžovať. Prvé jazdy sme zlyžovali opatrnejšie, pretože sme nevedeli, aký strmý je kopec, či je niekde ľad alebo či sa niekde šmýka. Po pár jazdách nás profesorka zastavila v strede kopca a povedala: „Chcete ostať lyžovať na tomto kopci alebo sa presunieme na menší?“ Samozrejme, všetci sme sa zhodli, že ostaneme na tomto kopci a lyžovali sme ďalej.
Čítať viac