Zo života rušňovodiča

Rušňovodičov na Slovensku je v súčasnosti nedostatok (stále väčší) a včera v Košiciach protestovali železničiarski odborári. Pre dnešné interview som sa rozhodla osloviť skúseného rušňovodiča Dušana Šmelka z Rožňavy, ktorý má na krku 70-ku, no ešte stále pracuje, a tak skoro ani nemá v pláne skončiť. Práca rušňovodiča je jeho povolaním a najväčším koníčkom zároveň. Najprv pracoval ako rušňovodič osobných vlakov, no teraz sa plne venuje len nákladným. Často s nimi vycestuje aj do Maďarska, do Poľska či do Česka a dnes som mu o jeho práci položila pár otázok…

Čítať viac

Autobusom do školy…

Príde ochladenie, napadne sneh a je neskutočne úžasné, čo ráno zažívam v autobuse. Najprv prídem na autobusovú zastávku, ktorá je vlastne len miestom, kde zastaví autobus, lebo je tam tabuľa, na ktorej sú napísané spoje, a preto vieme, kde máme v našej dedine čakať na autobus. No vlastne… ja nečakám na autobus. Každé ráno začínam kardiotréningom. Šprintujem na zastávku, aj keď viem, že nie som v Japonsku, kde šoféri sa ospravedlňujú za to, že vlak alebo autobus  meškal pol minúty. Niektorí pasažieri z miest sa sťažujú, že ich autobusová stanica nie je vyhriata čakáreň s lavičkami na sedenie, ale len búda so strechou navrchu a s jednou lavičkou. Ja by som sa potešila, aj keby sme tam mali natreté zarosené dosky pod nejakou strechou…

Čítať viac

Grécka vášeň

Vybraní žiaci rožňavského gymnázia sa zúčastnili krátkeho výmenného pobytu v Grécku. Výmena trvala týždeň. Študenti boli žiaci ubytovaní v hostiteľských rodinách. Každý z nás bol pridelený k jednej hostiteľskej setre alebo bratovi. Program slúžil na rozšírenie znalostí a vzdelania študentov. Nebol zameraný len na cestovanie, ale tiež na rozvíjanie zručností, na spoznávanie novej kultúry a komunikácie s ľuďmi z inej krajiny cudzím jazykom.

Čítať viac

Rožňavský študentský ples

Netrpezlivo očakávanému piatkovému večeru pre jarnými prázdninami predchádzali horlivé prípravy. Dámy si starostlivo upravené účesy nechali chrániť pred kvapkami dažďa partnerovým sakom, pod strieškou ktorého sa bez ujmy dostali dovnútra pestro vyzdobenej sály.

S netrpezlivým, no nadšeným úsmevom som otvorila vchodové dvere a nechala si odložiť kabátik, zatiaľ som preskúmavala obsah mojej kabelky. Môj nadšený výraz sa zmenil na vyľakaný; zabudla som si lístok! Vzápätí som si však spomenula na môjho kamaráta, ktorý bol zhodou okolností aj jedným z organizátorov akcie a kývnutím som ho privolala ku sebe.

Čítať viac

Februárom skončil rok

Vedeli ste, že február bo kedysi posledným mesiacom v roku? Viete, prečo si každé štyri roky k februáru pripíšeme jeden “bonusový” deň tak ako dnes?

Na to, aby sme na tieto otázky získali odpoveď, potrebujeme zájsť až do starovekého Ríma. Rímski vládcovia zaviedli reformu kalendára, ktorá pridala jeden deň väčšine mesiacov v roku, no február také šťastie nemal. Odpoveď na otázku „prečo máme priestupný rok?” znie tak, že je to z dôvodu, aby sa kalendár udržal v súlade so slnečným cyklom a zabezpečuje, že ročné obdobia sa držia v približne správnom mieste v kalendári. Kalendár, aký ho poznáme dnes, sa začal formovať až v roku 713 pred našim letopočtom, dovtedy sa rok začínal v marci a končil v decembri.

Čítať viac
1 2 3 4 5 50