Koreň o Koreňovi

Živý bič je sociálny román, v ktorom autor zobrazuje myslenie a konanie postáv tak, že zdôrazňuje ich závislosť od sociálnych skupín, do ktorých patria. Zároveň ide o unamistický (z latinského slova una anima – v preklade znamená jedna duša) román.  Román z 1. svetovej vojny, kde postavy fungujú ako jedna duša. Vplyv spoločenských okolností a sociálnych vrstiev na myslenie a konanie postáv je rozhodujúci. Zachytáva dopad vojny na civilné obyvateľstvo. Autor poukazuje na to, ako vojna zničila aj životy ľudí za frontom, ďaleko od bojov. Rodiny sa rozpadávajú, pretože ženy ostali bez mužov a najchudobnejšia vrstva sa ocitá na pokraji sociálnej katastrofe, kde je vystavená tlaku miestnych úradníkov. Vojna prináša biedu, hlad, zhoršenie sociálnej situácie ľudu a zbohatnutie úradníkov.

Čítať viac

Guiding futures

Náš projekt vznikol z iskierky inšpirácie, ktorá sa však takmer okamžite uchytila a stala sa z nej vatra sršiaca nápadmi na zmenu a posun k lepšiemu. Problematika, ktorá nám vnukla myšlienku a motivovala nás k tvorbe projektu však trápila sčasti aj nás. Gymnázium je predsa stredná škola známa ako najlepší odrazový mostík k vysokej škole. Študenti každoročne absolvujú prijímačky s cieľom pokračovať v štúdiu aj po maturite.

Čo však robiť vtedy, ak má študent pochybnosti, prestáva ho baviť to, čo ho predtým tak napĺňalo a uvažuje, či je jeho výber povolania pre neho naozaj ten pravý?

Čítať viac

Môj look na našu školu

Moje meno je Sebi, som študentom nášho gymnázia už druhý rok. Niekedy mám pocit, že čas na našej škole je niekoľkonásobne rýchlejší oproti času, ktorý venujem voľnočasovým aktivitám. Za mňa môžem povedať, že som si určite vybral veľmi dobre.

Zažívam tu plno zábavných, vtipných a veselých chvíl vďaka užasnému kolektívu študentov a priateľov. Určite musím pochváliť aj voľnočasové aktivity či krúžky, ktorých je na výber nespočetne podobne ako rôznych projektov. Páči sa mi, že naša škola dokáže študentom otvoriť dvere do veľkého sveta vďaka podpore a motivácii študentov učiť sa a zlepovať sa v tom, čo im ide. Príkladom som aj ja, pretože mňa baví slovenčina a chcel by som študovať žurnalistiku, a tak sú pre mňa novinársko-redaktorské snahy pána profesora Koháriho ako stvorené (pokiaľ máš aj ty rád/rada slovenčinu, určite sa k redakcii Heuréky pridaj).

Čítať viac

Hra s občanom

Vstanem ráno a myslím si , že to bude krásny deň. Predstavte si také milé slniečko, ktoré vás zobudí svojimi lúčmi. Vstanem, oblečiem sa a idem do školy. Chodievam do školy o 5:00, ale babky sa činia hneď zrána a ich názory pozná celá autobusová stanica. Nastúpim do autobusu, celý vytešený, že už to počúvať nebudem. Otvorím si mobil ako správny pubertiak a zapnem ako prvé hneď z rána Instagram. Čože? Zas tá politika. A už len čítam: Dnes je debata o 11:30 Na telo s Michalom Kovačičom… Prepáč, môj, ale dnes vážne nie! Dobre, preklikám to preč a vystúpim z autobusu. Idem si do školy. Druhá hodina hneď zrána je občianska náuka. Bože, to sa celý svet točí iba okolo politiky?! Niekedy premýšľam, že kde sa nerieši politika. Možno na toalete alebo v sprche?

(Ne)ekologická doprava

V dnešnej dobe, kedy nám moderná technológia sľubuje riešenie všetkých našich problémov, som sa rozhodol priblížiť sa k jednej z najaktuálnejších tém – ekologickejším elektromobilom. Mnohí z nás veria, že súčasné batérie, ktoré napájajú tieto vozidlá, sú kľúčom k zachovaniu našej planéty. No ak začneme odhaľovať zákulisia tohto „ekologického divu“, náš optimizmus by mohol dostávať trhliny.

Začnime od ťažby. Ako môže byť niečo označované za ekologické, keď jeho výroba začína doslova ničením prírody? Pre elektromobily potrebujeme vzácne kovy ako lítium a kobalt, ktoré sú ťažené za cenu ničenia ekosystémov a pohromy pre tých, ktorí sa ocitli v ceste ťažobným mašinám.

Čítať viac

Zo života rušňovodiča

Rušňovodičov na Slovensku je v súčasnosti nedostatok (stále väčší) a včera v Košiciach protestovali železničiarski odborári. Pre dnešné interview som sa rozhodla osloviť skúseného rušňovodiča Dušana Šmelka z Rožňavy, ktorý má na krku 70-ku, no ešte stále pracuje, a tak skoro ani nemá v pláne skončiť. Práca rušňovodiča je jeho povolaním a najväčším koníčkom zároveň. Najprv pracoval ako rušňovodič osobných vlakov, no teraz sa plne venuje len nákladným. Často s nimi vycestuje aj do Maďarska, do Poľska či do Česka a dnes som mu o jeho práci položila pár otázok…

Čítať viac

Autobusom do školy…

Príde ochladenie, napadne sneh a je neskutočne úžasné, čo ráno zažívam v autobuse. Najprv prídem na autobusovú zastávku, ktorá je vlastne len miestom, kde zastaví autobus, lebo je tam tabuľa, na ktorej sú napísané spoje, a preto vieme, kde máme v našej dedine čakať na autobus. No vlastne… ja nečakám na autobus. Každé ráno začínam kardiotréningom. Šprintujem na zastávku, aj keď viem, že nie som v Japonsku, kde šoféri sa ospravedlňujú za to, že vlak alebo autobus  meškal pol minúty. Niektorí pasažieri z miest sa sťažujú, že ich autobusová stanica nie je vyhriata čakáreň s lavičkami na sedenie, ale len búda so strechou navrchu a s jednou lavičkou. Ja by som sa potešila, aj keby sme tam mali natreté zarosené dosky pod nejakou strechou…

Čítať viac
1 2 3 4 5 50