Každý z nás si z minulého týždňa odniesol niečo iné, no bezpochyby sme všetci nadobudli nové skúsenosti, získali nové priateľstvá a odhalili, čo sa v nich ukrýva. Vďaka projektu Erasmus⁺ sme mali nezabudnuteľnú príležitosť stať sa hosťovskou školou pre žiakov z Grécka, Talianska a Poľska, ktorí nám taktiež poskytnú možnosť spoznať ich krajinu.

    

Projekt s názvom Memory of Europe bol zameraný na vojnové obdobie a holokaust na území Európy a obzvlášť na území Slovenska. V priebehu jeho trvania sme absolvovali  4 prednášky, ktoré sa týkali spôsobu života židov vo vojnovom období. Vedeli sme si aspoň čiastočne predstaviť strasti a útrapy, ktorým museli čeliť, ale i to, ako boli nútení prebíjať sa životom so všetkými prekážkami, ktoré im ich neľahký osud nadelil. Dozvedeli sme sa nové informácie a poznatky z histórie, ale zároveň sme si uvedomili nesmiernu vnútornú silu a psychickú vyspelosť židovského obyvateľstva, ktorých jedinou hnacou silou mohla byť len nádej a viera v šťastný koniec.

     Zahraničných účastníkov projektu sme privítali v nedeľu na letisku, pričom od prvej chvíle bolo jasné, že spolu s našimi študentmi vytvoríme skvelú partiu, čo sa aj neskôr potvrdilo. Celý týždeň bol plný smiechu, spevu, ale i tvrdej práce a nachodených kilometrov.
V pondelok po zoznámení a vyjdení zo svojich komfortných zón sme našim návštevníkom predstavili našu školu a naše mesto, čo sa im jednoznačne páčilo. V utorok sme sa s našou posádkou a žiakmi z III. B vybrali do Vojenského múzea vo Svidníku. Nemohli sme obísť ani Pamätník sovietskej armády, ktorým sme boli všetci ohromení. Jeho mohutnosť symbolizovala šľachetnosť ich sŕdc a masívne hroby nám pripomenuli aj to, aké enormné množstvo mladých vojakov muselo položiť svoje životy, aby sme my mohli žiť v dnešnom slobodnejšom svete. Tento zážitok, ktorý sa vryl hlboko do našej pamäti, nás podnietil k zamysleniu sa nad tým, akú obrovskú cenu má ľudský život.

     Poobedňajšia časť utorkového výletu následne pokračovala v Košiciach, v ktorých sme sa snažili poukázať na historické dominanty tohto mesta a z ktorých boli naši návštevníci takisto uchvátení. Príjemnú atmosféru dotvorila prechádzka po Hlavnej ulici, na ktorej mohli zavítať do malých mestských obchodíkov či kaviarní.
     V stredu sme začali ako včeličky pilne pracovať na našich projektoch, ktorých výsledkom bolo osem rôznych výstupov v podaní ôsmich skupín, pričom každý z nich bol jedinečný  a originálne zvládnutý. A aké by to bolo Slovensko bez ukázania našich okúzľujúcich Tatier? Práve tie zapríčinili prekvapivé výrazy našich nových priateľov zo zahraničia, z ktorých mnohí videli sneh po prvýkrát, čo ich značne fascinovalo.

     Keď prišiel na rad piatok, čiže posledný deň v rámci trvania projektu, začali sme si uvedomovať, ako si po odchode budeme navzájom chýbať. Na pamäti sme však ešte museli mať dokončenie projektových aktivít, ktoré sme však hravo zvládli a s úsmevom na tvári sme ich finálne verzie aj odprezentovali. Večer sme mali rozlúčkovú párty, ktorá nám síce pripomínala blížiaci sa koniec nádherne a plnohodnotne stráveného týždňa, no zároveň nabila pozitívnou energiou pomysliac na fakt, že sme počas neho stretli ľudí, s ktorými sme prežili zážitky na celý život.

     A navyše, okrem nových priateľstiev a nadobudnutých cenných skúseností sme oprášili aj svoje znalosti z anglického jazyka, v ktorom sme komunikovali počas celého projektu, čím sme opäť dopomohli k rozvíjaniu svojich osobností a k chuti neustále sa zlepšovať a napredovať.

     Za možnosť byť súčasťou tohto projektu a aktívne sa na ňom podieľať sme veľmi vďační.