V románe 1984 od Georga Orwella je čitateľ vtiahnutý do totalitného režimu Oceánie, kde Veľký brat ovláda všetko a všetkých. Winston Smith, hlavná postava a zamestnanec Ministerstva pravdy, prepisuje dejiny, aby vyhovovali režimu. Má na starosti prepisovanie starých novín tak, aby sa to hodilo vláde, aby vláda z toho vyšla ako najlepšia. Tajne však nenávidí systém a túži po slobode, no nikomu nemôže dôverovať. Dokonca ani doma si nie je istý čo môže robiť a čo nemôže, pretože aj televízia, kde im každé ráno beží rozcvička, ich sleduje.

Odporcovia tohto režimu sú pekne povedane „vymazaní“. Winston nadviaže vzťah s Júliou, ktorá s ním pracuje na jednom oddelení. Raz však Júlia „náhodou“ buchne do Winstona a podá mu lístok. Neskôr sa stretnú na lúke, tam nie sú žiadne kamery a ani mikrofóny. Neskôr sa začínajú stretávať aj v starožitníckom dome v tmavých uličkách. Spoznávajú O’Briena, ktorý sa tvári, že patrí k odboju a Winston a Júlia sa tešia, že budú môcť utiecť z tohto režimu. No ich nádej je ilúzia. Sú zradení O‘Brienom, boli zatknutí v tom dome kde sa stretávali a čítali knihy, zradil ich dokonca aj majiteľ toho domu. Neskôr boli vystavení brutálnemu mučeniu, ktorého cieľom je zničiť ich vôľu a zlomiť ich aby sa im režim páčil. Pod ťarchou psychického nátlaku Winston zradí Júliu a napokon podľahne ideológii. Zlomený človek, ktorý kedysi túžil po slobode, sa naučí milovať Veľkého brata a jeho režim. Orwellovo dielo je varovaním pred stratou slobody a nebezpečenstvami totalitnej moci.
HODNOTENIE: 10/10

Táto rozprávka je v porovnaní s tými dnešnýmj veľmi odlišná. Či už ide o grafické spracovanie alebo interpretáciu samotných hlavných postáv. V dnešnej dobe máme už veľmi pokročilú techniku, a preto by väčšina dnešných detí mohla v tejto rozprávke postrádať farby či určité špeciálne efekty. Mne však naopak toto prevedenie príde veľmi milé a rozkošné a cítim sa pri pozeraní nostalgicky.