Štúrovo pero 2018
Štúrovo pero 2018 sa práve začína. Čaká nás trojhodinová cesta autobusom. Tým pádom aj cesta za dobrodružstvom. Poďte ho vnímať s nami naživo…
Štúrovo pero 2018 sa práve začína. Čaká nás trojhodinová cesta autobusom. Tým pádom aj cesta za dobrodružstvom. Poďte ho vnímať s nami naživo…
Na skle maľované je jeden z tých známejších muzikálov, ktorý patrí prevažne k Poliakom. Stal sa však neoddeliteľnou súčasťou aj slovenskej dramatickej tvorby.
Teraz však k dnešnej udalosti. Akcia, na ktorej sa zúčastnila celá škola, na čele s pánom riaditeľom, bol koncert. Piesne boli popretkávané hovoreným slovom. Neprebehlo predstavenie skupiny ani nič podobné, čo trochu chýbalo. Preto dole dám odkaz na stránku pre tých, ktorých toto predstavenie zaujalo. Čítať viac
Je to tu. Mám strach. Bude to ťažké? Zvládnem to? Zmaturujem? 2+2 je 4, však?
Áno, presne takéto myšlienky behali po rozume takmer každému maturantovi deň pred externou maturitnou skúškou.
Prvý deň sme začali slovenčinou. Ak si myslíte, že sme ráno skoro vstávali, aby sme si preopakovali, čo sú to vetné členy, tak ste na omyle. My sme namiesto toho išli do kaviarne, dali si kávičku a navzájom sa povzbudzovali. Nakoniec sme sa zmierili s tým, že nič iné nám neostáva, len si sadnúť za počítače a napísať ten (nie ľahký) test. Po teste nasledovala prestávka, počas ktorej sme predýchavali percentá, ktoré nám vyskočili na monitore a ako poslednú úlohu sme mali napísať slohovú prácu na rôzne témy, s ktorými boli všetci spokojní. Môžeme povedať, že to bol najnáročnejší deň zo všetkých, pretože sme sa v škole trápili až do pol štvrtej. Čítať viac
Celé sa to začalo tým, že sme mali v škole ostať do pol šiestej na poobednom vyučku (odúčal sa 30. apríl), potom nám ale povedali, že na námestie príde Henrieta Farkašová a bol som asi jediný z triedy, koho to potešilo. Každý jeden zjazd som prežíval s ňou a z každej z medaily som sa radoval.
„Vy máte prózu?“ padla otázka hneď ráno. Ide o recitáciu. 64. ročník Hviezdoslavovho Kubína. Po prvýkrát na ZŠ Pionierka. Cestou na miesto konania debatujeme o rôznych veciach (aby reč nestála).
Konečne sme tam. Zrazu zistím, že idem posledná. Dokelu! Posúvam hodinovú ručičku očami. No ona nič.
Zásluha? Aj takto by sme mohli nazvať náš pozoruhodný výlet do jaskyne Domica počas maturít. Pre niekoho utorok mohol byť dňom strachu z neznáma, deň, kedy si štvrtáci uvedomili, že ich čas na tejto škole sa kráti. Pre niekoho to zase mohol byť obyčajný deň na gympli – jedna dve písomky, možno aj nejaké skúšania. No pre študentov triedy sexta a kvarta nie. Tí stáli ráno o deviatej na ihrisku očakávajúc autobus, ktorý mal byť ich vykúpením. A veru aj bol. Hneď od začiatku sme vedeli, že pre nás pripravili niečo extra. V návratke sa uvádzala prehliadka jaskyne v tzv. „veľkom okruhu“ takže sme tušili, že budeme vidieť niečo viac ako bežní smrteľníci.
8:00 – Stretli sme sa všetci v kostole na prvé skúšky. Nikto z nás nečakal, že budeme toľkí. Boli tam s nami Poliaci, Maďari, Česi. Nikto nemal ani šajnu kde, kedy a kto má byť. Bolo veľmi príjemne vidieť ako nás sprevádza anarchia, chaos a hrôza. Ale pani Evička vyriešila všetko ako profesionál (išla na cigaretu). Čítať viac