Očami prváčky
Veľmi som sa bála prvého ročníka na gymnáziu. Stále som si prezerala programy, ktoré organizuje škola a bola som si v tom istá, že mi tu bude dobre. A dnes vám priblížim náš lyžiarsky kurz.
Bola som veľmi nadšená, ale mala som aj obavy. V sobotu o 9-tej sme vyrazili. Najprv sme sa zastavili v Poprade, kde sme strávili dve hodiny v obchodnom centre. Boli sme tam spolu so spolužiakmi. Cítili sme sa veľmi dobre: boli sme v 5D kine, dali sme si fajnú horúcu čokoládu. Potom sme zase nastúpili do autobusov a pokračovali sme v ceste. Na ubytovňu v Tatranskej Lesnej sme došli okolo druhej, preto sme sa už nelyžovali. Všetci sme obsadili izby, vyniesli všetky naše veci a potom sa začala zábava. Každý prezeral celú ubytovňu, chodili sme z izby na izbu, aby sme našli našich spolužiakov. Po večeri sme mali stretnutie v spoločenskej miestnosti, kde nám páni profesori vysvetlili celý program lyžiarskeho kurzu.
Dosť som sa bála kvôli tomu, že som sa už dávno nelyžovala. Práve preto, keď nás rozdeľovali do skupín, som si vybrala skupinu nelyžiarov. Vyšli sme sa menší svah a velitelia skupín preverovali naše schopnosti. Vedela som, že sa viem aj lepšie lyžovať. Prvýkrát, keď som zišla zo svahu, hneď som „dostala“ od veliteľov, že čo robím v tejto skupine. Ale ja som tam s radosťou ostala. To, že som sa mohla pozerať ostatných ako získavajú prvé návyky, mi vrátilo tie časy, keď som sa učila lyžovať ja. Tiež som veľa pomáhala ostatným ako spraviť prvé „kroky“ na lyžiach. Z jednej strany som chápala, prečo mi profesorka hovorí, aby som sa pridala k pokročilým. Povedala mi, že sa tu budem nudiť. Mala pravdu, ale trpezlivo som tento deň vydržala. Profesorka mi oznámila, že na druhý deň už viacerí pôjdeme na väčší svah.
Po druhom dni som si uvedomila, že to, čo sa raz naučíme, už nikdy nezabudneme. Pani profesorka mne a jednej mojej spolužiačke dovolila, aby sme chodili na svah samé. To bolo ono! Konečne sme sa mohli lyžovať ako sme chceli! Nezastavili sme sa ani na minútu. Sotva sme zišli zo svahu, postavili sme sa do radu pri vleku, aby sme mohli byť čím skôr hore.
Na ubytovni tiež nebola nuda. Páni profesori dobre vymysleli, že každý deň bude mať jedna skupina službu. Ich úlohou bolo ráno zobudiť každého, prestrieť stoly na raňajky, obed a večeru a dávať pozor, aby každý išiel spať včas. Druháci mali tiež dobrý nápad. Šikovne sa dohodli s profesormi, aby sme mohli mať každý večer disko v spoločenskej miestnosti. A páčil sa mi aj program v predposledný večer. Každá skupina mala vymyslieť niečo, čím zabaví ostatných. Zrodili sa veľmi dobré nápady! Niektorí spievali pesničku, organizovali „quiz show“, iní tancovali. My sme recitovali báseň. Mali sme v skupine šikovného básnika, ktorý napísal krátku báseň o profesoroch. Každému sa veľmi páčil.
Poslednú noc sme neplánovali nič zvláštne. Ostali sme na izbe a spolu si pozreli film Bod zlomu. Strašne sme ľutovali, že ten týždeň prešiel tak rýchlo, s radosťou by sme ostali aj ďalší…
Dorottya Dežmanová
